Publikoval Michal Kočí dňa 3.6.2014 o 21:03 v kategórii Behanie
Od utorkového večera až do nedeľného obeda sa konal na Štrbskom plese bežecký kemp Tatry 2014, ktorého som sa zúčastnil a rozhodol som sa tu spísať ako bolo a hlavne prečo by ste mali nabudúce ísť aj vy. Teda za predpokladu, že radi beháte.
Hneď na začiatku musím uviesť jednu dôležitú vec. Behám málo (objemovo) a navyše aj pomaly. Ale zato behám rád :) To len aby ste hneď od začiatku netrpeli predstavou, že na bežecký kemp chodia len ľudia, čo behávajú maratóny či aspoň polmaratóny.
Začnime tým, prečo by ste mali ísť aj vy a nižšie popíšem ako bolo.
Toto platí samozrejme viac pre bežeckých nováčikov, ako som ja, ale vzhľadom na to, že je vám k dispozícii trenér, určite sa čo to naučíte aj ak beháte dlhšie.
Ja napríklad behám viac či menej pravidelne len posledný pol rok. Idem si zabehať a odbehnem si pár kilometrov. Čo je fajn a baví ma to. Ale ako každý, aj ja sa chcem zlepšovať. Na čo sa hodí napríklad intervalový tréning. O ktorom som samozrejme matne tušil, ale nikdy som ho nerobil. Predtým. Na kempe sme ho robili a rozhodne ho do môjho behania zaradím.
Podobné sa dá povedať o bežeckej abecede. O tej som ani len netušil. Teraz o nej viem a rozhodne som ju na kempe nerobil posledný krát. Rovnako strečing - áno, mal by sa robiť, ale robili ste ho niekedy? Viete ako ho správne robiť? Lebo ja už viem :)
Pri behaní či medzi ním si kedykoľvek môžete pokecať s trenérom, alebo skúsenejšími bežcami - a aj to budete robiť. To vám tiež rozšíri obzory. Prebral som množstvo vecí, ktoré ma zaujímali - od bežeckej techniky, cez bežecké tréningy až po bežecké oblečenie a obuv.
Tento rok bol bežecký kemp v Tatrách, na Štrbskom plese. Krásne prostredie, naokolo hory, plesá, proste uprostred nádhernej prírody. Skvelé nie len na behanie, ale aj na túry.
Ak aj Tatry dobre poznáte, ale nie ste z Tatier, tak už len zmena prostredia bude pre vás veľmi zaujímavá. Predsa len, kto z nás často obmieňa bežecké trasy? Ak ste ako ja, tak väčšinu behov behávate v tom istom okolí, ak nie dokonca po tých istých trasách. A tak ísť si zabehať do Tatier je viac než príjemná zmena.
Na kemp ide aj bežecký trenér a tak si môžete nechať poradiť.
Toto je obzvlášť dôležité a zaujímavé (najmä) pre slabších bežcov (ako napríklad ja) - tým že prirodzene každý z nás behá rôzne dlho, rôzne veľa a rôzne rýchlo, úplne prirodzene vzniknú rôzne výkonnostné skupiny. A dobré je, že vám trenér poradí a prípadne upraví tréningový plán.
Napríklad: Idete behať okolo Štrbského plesa. Dobrý bežec zvládne s prehľadom 6 kolečiek (každé má približne 2km). Slabý bežec (ja) sa môže buď držať plánu a odrovnať sa hneď na začiatku, alebo si nechá poradiť a plán si tak nechá upraviť podľa svojich možností (čo v mojom prípade znamenalo tri kolečká).
Jednoducho, netreba sa báť, ak beháte menej. Bola by úplná blbosť držať sa najlepších bežcov za každú cenu. Necháte si poradiť a aspoň sa úplne nezničíte hneď prvý deň. Zároveň však stále dosť natrénujete.
Toto pozná každý, kto je zamestnaný. Od pondelka do piatka v práci, skoro ráno vyrážate a vrátite sa neskoro večer. Ak sa cez týždeň dokážete utrhnúť a ísť si zabehať, tak super, ale nie vždy sa dá. Takže ostávajú aspoň víkendy.
Ísť na bežecký kemp pre veľa z nás síce znamená zobrať si v práci dovolenku, ale dá vám to absolútny kľud a samozrejme kopec času na behanie. Všetko v kľude a bez stresu.
Navyše, v kempe máte zabezpečenú stravu (raňajky, obedy a večere) takže vašou jedinou starosťou (rozumej radosťou) bude behanie.
To najlepšie nakoniec. Na kemp sa hlásia ľudia rôznych výkonnostných kategórií, no viacero vecí majú spoločných - sú príjemní, milí, radi vám poradia a podporia vás a v neposlednom rade sa od nich môžete veľa naučiť.
To, čoho som sa bál, že ako najslabší článok si kemp moc neužijem a budem trpieť sa nesplnilo. Práve naopak, keď beháte s lepšími bežcami motivuje vás to. A aj keď som s nimi v kempe neodbehol všetko, čo odbehli oni, rozhodne ma to dostatočne namotivovalo, aby som v behaní pokračoval a zlepšil sa.
Super. Tu by som mohol skončiť, ale pravdepodobne vás zaujíma, ako to na kempe vyzerá, a tak vás o to rozhodne nechcem ochudobniť.
Kemp usporiadaval Bratislava Marathon Sport Club (skrátene BMSC, tu je ich Facebook stránka). V cene kempu (350 EUR) bolo ubytovanie, strava a pitný režim. A samozrejme behanie a konzultácie s trenérom. Plus zápisné na Rajec High Tatras Night Run. Či je to lacné alebo drahé nechám na vás, no čo sa mňa týka, rozhodne to za tie peniaze stálo. Ozaj, každý účastník dostal ako darček pekné bežecké tričko.
Čo sa programu týka, od stredy do piatku boli dni veľmi podobné. Ráno o siedmej či o pol ôsmej sme mali rozcvičku, približne na pol hodinu - obvykle krátky beh a bežeckú abecedu alebo niečo obdobné. Po rozcvičke boli raňajky a krátke voľno. Rozcvičku sme mali aj v sobotu a nedeľu.
O desiatej bol ranný tréning, prvý deň to bola ešte len túra, ďalšie dni už beh. Niekedy viac kilometrov, niekedy menej. Niekedy to bol len beh, napríklad okolo Štrbského plesa, inokedy zase kilometrové intervaly.
Po rannom tréningu nasledoval obed a po ňom oddych až do poobedného tréningu, ktorý býval okolo štvrtej. Tento logicky nebol v sobotu (v deň behu) a ani v nedeľu, nakoľko v nedeľu sme po obede kemp ukončili. Podobne ako ráno, aj tu sa išlo niekam behať.
No a po tréningu bol často strečing, po ňom večera a po nej sme sa socializovali v bare - zase príjemná príležitosť pokecať s ostatnými o behu, alebo len tak, o hocičom. Každý ostal do kedy vládal, väčšina však vydržala aspoň do polnoci.
V sobotu bol samotný nočný beh, takže s behaním sme to nepreháňali, všetko v kľude, aby sme si ho večer čo najviac užili. Počasie bolo také tatranské, ale bežalo sa dobre a to je hlavné.
Už som to spomínal v inom príspevku, že hrozne rád behám s audioknihami, lebo povačšinou behám sám. Takže tu na kempe som počúval počas samotného závodu (dopočúval som skvelý thriller Zmizelá) a potom už len dva krát - poväčšinou sa totiž behalo v skupinke a tak som radšej občas prehodilo slovo či dve so spolubežcom.
Takže zhrnuté: o behanie nebola núdza, o čas na oddych nebola núdza a ani o čas na sociolizovanie. Skrátka, človek sa naladil na bežeckú vlnu a celý pobyt si riadne užil.
Ak budete môcť, na najbližší kemp choďte. Ja pôjdem určite a tak sa tam možno uvidíme.
A ak to tu náhodou číta niekto z tých, čo tento rok boli či organizovali (veď vy viete), tak pre vás jedno veľké ďakujem. Lebo najmä vďaka vám bol tento kemp tak namakaný, ako namakaný bol.
Ak nechceš premeškať príspevky ako je tento, sleduj ma na Twitteri, alebo ak máš RSS čítačku, môžeš sledovať môj RSS kanál.